Opustené mesto a nie je dosť stromov
Myslel som, že už vykročím. Ale nie. Zastal som. Niečo ma upútalo. Nevedel som čo. Napokon som sa rozhliadol. Pouličné lampy stáli ako vyhorené zápalky, nalomené, nežiadúce, celá ulica, celé námestie sa stalo iba popolníkom. Až po chrám, ale ten bol v diaľke. A možno to bol len strom, spod ktorého vyviera jedna rieka.
Otočené vzpriamenie sa
Tak dobre, keď nemôžem tam vyššie, tak budem aspoň podskakovať, ako Izraelci budem chodiť na kopce, ale postačí mi iba jeden Boh. Kopec. Zložitý kopec. Dva kopce popola ako hovori Scott Fitzgerald. Boh ma predišiel na kopec, nemohol som tomu uveriť. Keď som prišiel, už tam nebol, ostalo len drevo zaklínené do seba ako mystická hrôza a radosť. Herodes konečne dobehol dieťa. A hviezdy v ten deň pohasli.