Tanec s planétami
Sedím pri ohni, ktorý som nezaložil. Rozprávam si príbehy. Trochu amorfné, trochu neuralgické. Anorganické uprostred kypenia vzdialených životov. Nebo nad hlavou je plaché, príšerne ďaleko. Oheň si horí vlastným príbehom. Pokračuje v ňom príbeh sopky. Príbeh hory, ktorá žila. Založila kopce, dávno zmizli.
Žeravá cesta
V roku 1989 sme stáli spoločne na námestiach. Dnes každý z nás môže slobodne vyjadriť svoj názor. K tomu patrí aj možnosť spontánne si pripomenúť to, čo sa mu pripomenutia hodné zdá. Bez nútenia sa, bez falošného pátosu, ktorý sme raz navždy vrátili červeným zločincom. Dovoľte mi teda, aby som využil práve túto príležitosť a pripomenul si tento deň novembrovo - básňou. Práve preto, že už bol rok 1989 nemusím sa hanbiť, práve naopak s hrdosťou hovorím, že ide o kresťanskú tvorbu. Aj keď po novembri som veľmi rýchlo zistil, že ateistická ponovembrová skutočnosť pre nás miesto nemá. Zároveň využívam tento priestor na premiérové pridanie videosúboru.
89´krotkých medveďov
Ale voľačo sa hýbalo. Škrípal čas. Zhasla voda. Oheň sa stal ohňom ohňovým.... a pravda sa dala zase aspoň počuť. * Ľudia ešte žili. Bola to nielen zakliata krajina, ale doslova prekliata. * Nezabudli sme, lebo bol a je november. A my chceme vzdať česť a pietu, modlitbu za nebo a večný odpočinok ľuďom, ktorí vytrpeli veci..... ____________________________________________________