Prinášame jednoznačnú reportáž. Bude v tme. Preto má jasnú, jasnozrivú ambíciu byť jednoznačná. Ako už hovoril ľud spolu s klasikom - v tme je všetko čierne. Vyjmúc svetlo. Ale to sem neťaháme. Veď toto je jednoznačne o tmavých miestach. Nebude tu postáv. V tme nie sú postavy. V tme je len prázdno a to hmatateľné. Ale ak je dosť tak, aby som sa vyjadril raz už fakt odborne, ak je zrelo tmavé, tak je veľmi pokojné.
Vo Vestoniciach vykopali mŕtvoly, ak sa po tých tisícoch rokov dá hovoriť o mŕtvolách, ktoré boli v tme. A tým ľudí sa rozhodol osvetliť, prečo v tej tme tak boli. Lebo oni boli usporiadané, hoci v tme. Z toho pozná aj decko, že tma má pravekú štruktúru. My ľudia sme sa zhostili nie len prometeovsky svetla, ale aj tmy. Usporiadali sme veci nielen podľa svetla, ale aj podľa tmy.
Sme na nevyhnutnej ceste do tmy, aby nás zas raz vykopal bager. A každú jednu noc to znovu cvičíme. Neuveriteľne disciplinovane. Skôr ako bude neskoro, spoznajte tmu!
Skôr ako zvieratá opisujúce tiene vyjdú, aby zaplnili zem, takže prekryjú všetko a pohltia svetlo a bude tma. /Zjv/
Nočnou hodinou tiahne rad ťažko pracujúcich robotníkov stavajú most, najväčší na svete, premostí tmu. Ani jeden z nich nezomrie. Ich ruky sú špinavé, dielo napreduje. Ťahajú svetlá, ale do tmy sa miesi tma, nikde už niet svetla. Sami sa zamotali do vlastných povrazov, ktoré inak vedú svetlo. Iba na krížnych cestách je veľký kríž, maľovaný a hore nad Detvou cintroín. Sú tam všetky pokolenia. Spia. Stále sa tomu divím, ale ľudia stále odchádzajú. Deti majú deti a ľudia môjho detsva už jednoducho nežijú. Kam idú? Preplnili by sme zem a tma nás čaká.
Tma je dokonale nezmyselná. Zahalí vojnu, aj mŕtveho nemeckého vojaka zahrabaného pri potoku. Hviezdy vysoko hľadia na nepoznanie pravej matérie.
Naša reportáž si dala za cieľ ponúknuť Vám obchod s tmou. Jedná sa o akciovú záležitosť. Sprevádzame muža, prišiel k veľkým tmavým vrátam, áno, práve robí krok snáď doľava... muža, ktorý sem zrejme po niekoho prišiel. Prométeus! Muž umiestnený na pomedzie podsvätia a bežnej tmy vo svete akoby nebola dosť dobrá.
Ja neviem, taký Pirandelo. Čo je identita pred pravou i fiktívnou smrťou. Je len nepoznanie a ekonomický a genetický prejav oživenej matérie. A knižnice zapadnuté prachom ako tie pravé cintoríny.
Ale aby sa nám v tme nestratil muž, ktorého reportážujeme.... kolobežkujeme... na doplnenie, reportáž bude mať dve tri duchaplné miesta a jedno s pokusom o humor, ale len taká.... kvapôčku. Ako slza v soli a soľ v slze.
Jedných ľudí, akože veď sa pozrite, ale načo by ste sa pozerali, keď Vám prinášam reportáž - jedných akoby odporúčal dnu a druhých nepustí dnu. No tak to je fakt! To ma podrž. Nie žeby som musel predstierať nadšenie v tme, ale reportáž si vyžaduje svoje. A mohla by v nej byť hudba. Ale pozor. Možno by sme mohli narušiť disktrétnu zónu a prizrieť sa lepšie. Však skús zazerať z tisícov metrov. Akási žena prešla, nič ju nezadržalo. Iná s tým istým menom stojí a za nijakú cenu tam nesmie isť! Nechoď! Písal som Ti.
Je hlúpe myslieť si, že plnosť tmy, sýtosť obrazov a príbehov nechá chladným tmavšie vrstvy osobného vesmíru a čierne diery ako rytmické zavŕšenie nie len myslenia, ale vnímania. Kde ešte prebleskuje život, zastavuje tú ženu a nepúšťa ju ďalej. Podivné. Tiež by si človek mal vyberať také odľahčenejšie témy. Ale táto reportáž je nadobro nočná. Nič viac sa už nedozvieme. A to ani chystaný rozhovor nebude? V tme to vydá zajedno. Tak sa teraz započúvajte do toho rozhovoru. Dobrý - nie?
Tajomstvo, ktoré je aj tak triviálne a preto ťažko odhaliteľne.... padá do obyčajných múrov, do takej obyčajnej papierovej knihy, všade! Kde sa spomína Ježiš Kristus!
+
Komentáre
Desjano, táto tvoja reportáž TMY