Pred nami stoja chóry duchov. Zahľadené do svojej večnej podstaty, priesvitnosti, ktorú ty nevidíš. Ak mi podáš ruku, ja ťa dnes prevediem pomedzi nich. A nič sa ti nestane. Si dnes krásna. Nie, nebráň sa tomu, dnes chcem povedať čosi dôležité. Nech ťa nemýli spev zástupov, ani hlas, ktorý ti z nich hovorí.
Zastali pred tvojím domovom, zastali pred tvojím stanom. Prišli ťa požiadať o tvoje srdce. A možno ťa prišli požiadať o moje srdce. Nie aby si mi ho vrátila. Aby si si ho zadržala an dobu a dobu, aby si ho nikdy neodložila. Aby ti bilo v hrudi spolu so mnou tým istým rytmom večných bytostí, ktoré sa ukladajú do dvojíc a tvoria generáciu a vetvu mohutného stromu, ktorý už smeruje ku koncu.
Karavána už odchádza od tvojho stanu. Tak poď. Vysadni na hrebeň v citoch, ktoré vynášajú, a hneď aj padajú do priepastí a piesok na púšťach všetko oddtají. Vlny sa hojdajú, čas už navždy zastal. A možno ani my nie sme. Ale postačí tak málo a budeme.
Ak dnes prechádzaš chórom, ak teraz s teplotou spočívaš ani nevieš. Hory sa hýbu, lesy spievajú. Lesná zver vychádza z úkrytov, Jób sedí v prachu a karavána predchádza tvoje stopy.
Prejdeš stredom karavány, chórov duchov nad nami. V pestrosti farieb a svetiel, ako ich roky poznám, pôjdeme ešte kúsok ďalej. Potom však zastaneme a ako hovorí rod ľudí, všetko sa navždy zmení. Už o chvíľu. Neboj sa, tvoj krok je bezpečný.
Si zvláštna, hovoríš nie som a ja to viem, že áno... Si tajomná bytosť a tvoje ruky, tvoje pery, si tajomná, priateľka moja, ktorá si bola a budeš. Naše otázky budú žiť ešte jedno ľudské bytie, preložené odpoveďou duchov, tých večných, čo sa tvária, že všetko vedia, lebo sú tu pár vekov dlhšie. Ale ja som tu dnes. Dnes som tu - lebo si tu ty.
Karavána už kráča. Aj ty už o chvíľu pôjdeš. Duchovia sa dívajú. Za nimi Večný, Starec dní. A ja pred ním a ja ďalej od neho. Bdiem s nimi v tejto vigílii, kľakám, skláňam sa k zemi, nie je zemou, je večnou podlahou podstaty. Karavána kráča, môj čas sa zastavil. Môj čas pije z tajných miest v púšti. A vlny šepkajú. Nerozumiem im. Dnes však súvisím s ich rytmom, ako ho vkladá Starec.
Starec vykročil so synom, odchádzal. Starec zabíjal, skoro. Dlhé roky kráčal sám, aby kráčal so synom. Kam ideme... pýta sa syn. Pán si svojho baránka nájde. Aký si tajomný, Starec, kam ma vedieš? Koľko nedokončených obrazov, rozliatych farieb, koľko rozporov v bezrozpore večného bytia. Dve bytia zasa hľadajú seba, sú jedno od vekov a do vekov idú. Kde sú? Karavána kráča. Tempus agoni mundi.
Posolstvo nie je nijako zjavné každému. Aj predo mnou sa odkryje v samote všedných kobercov plachiet modliacich sa beduínov púšte, keď sa karavána zastaví.
Nepozerám do Tvojej tváre, čo ak ju už neuvidím? Za bežnými stenami reálnych konečností je tajný vchod a ja som vyšiel von. Karavána vykročí. Už len chvíľka. Obávaš sa dvoch vecí. Ani jedna sa nestane. Prvej. Že mi nebudeš ničím. Druhej. Že budeš mojou otrokyňou. A čo sa teda stane. To vie len Starec. Poď, ideme dnes za ním. Ty spíš a ani nevieš. Kráčame, karavána sa pohla.
Poď, neotáľaj, Starec čaká. Dnes bude hovoriť. Nie je to reč, ktorá by sa dala počuť. Horské štíty pred nami, morské hĺbky, nepriatelia ležia v prachu. A jeho kroky nikde nebadať. Som tu ja a ty. Dnes bude vynesený rozsudok nad nami. Aby sme viac neskladali svoju nádej do seba, ale do Starca dní, je večný a tou mierou aj milosrdný. Viac ako my dvaja k sebe. Starec každú chvíľu prehovorí. Mám pocit, že mi prasknú spánky. Krv búši v tepnách, vlny sa rozbehli, karavána kráča akoby bez citu za svojim cieľom. Pozerám na nich z vrcholu skaly. A nad nami chór. Spieva a volá. Starcovi večná sláva, neprestáva.
Je dobre takto ťa predstaviť Starcovi. Nabral som odvahu, lebo Ty si veľmi zvláštna. Hovoríš mi, prečo som zvláštna? Nosíš moje srdce, v tebe sú všetky moje obrazy. A púť je večná, nikdy už neprestane. A tvoje dlane.
Bol som nad oblakmi a ani som si to nevšimol. Cesta bola ťažká. A bude.
Karavána kráča. Piesok už zakrýva jej prvé stopy. Kráča nečujne. Dunivo napreduje. Prechádza mnou triaška. Všetko. Úplne všetko, alebo aspoň časť budeme vedieť, keď sa zastaví.
+
Komentáre
Dávam dole klobúk z hlavy. Vynikajúco napísané...